Mydlová krabička

Prečo mydlová krabička?
Ako inak by sa dal nazvať fotoaparát takýchto tvarov? :)

Už prešla dlhá doba odvtedy, čo tento malý zázrak dorazil ku mne domov z UK vďaka mojej kamarátke, keďže mi niekto v UK tvrdil, že síce posiela to, čo predáva do celej EU, ale na Slovensko ho nepošle :) 

Cesta bola teda trošku zložitejšia, ale myslím, že to stálo za to. Bohužiaľ som ale na neho dlhú dobu nemal čas, a tak bol iba na poličke.
Neskôr na poličke aj so založeným filmom, a až po dlhej dobe som sa rozhodol, že teda ten film dofotím, aby som videl, či je vôbec v poriadku. Predtým totiž strávil asi 10 rokov na dne krabice a predávajúci vôbec nevedel, či funguje.
Bola to pre mňa prvá skúsenosť s "rangefinder" typom foťáku, a môžem povedať, že celkom zaujímavá. 
Ešte viac ma to ale chytilo po tom, čo som po trošku komplikovanom vyvolávaní dostal do rúk výstup...

Keď teraz odo mňa očakávate niečo ako rozšírenú recenziu fotoaparátu zo 70-tych rokov, tak vás asi sklamem. Na to je skôr tento článok: http://kenrockwell.com/olympus/35rc.htm
Pre mňa je toto skôr pocitová záležitosť, a skúsenosti po prvých fotkách.

Prečo som sa vôbec rozhodol kúpiť si niečo, čo je staršie ako ja a používa technológiu ktorá je podľa veľa ľudí na odpis?

Všetko to začalo tým, že som podrobnejšie začal skúmať, čo to ten "rangefinder" je, a ako vôbec funguje.
Na youtube sa dá nájsť požehnane videí o tom, ako to funguje, prečo ľudia majú radšej tento spôsob zaostrovania atď., ale nič nie je lepšie ako osobná skúsenosť. Keďže v digitálnom svete moc veľa príležitostí na kúpu rangefinder fotoaparátu nie je (nie, že by neboli, ale väčšina fotoaparátov má na sebe značku Leica, alebo niekoho, kto sa chce k Leice priblížiť, väčšinou sa približuje hlavne cenou) tak voľba padla na analóg.
Po dlhšom čítaní na webe som si vybral Olympus 35, konkrétne RC. Nakoniec som našiel zaujímavú aukciu a dokonca za pomoci z poza prielivu La Manche sa nám podarilo úspešne aj tento kúsok vydražiť.
Druhým dôvodom bolo aj to, že film ma začal čoraz viac zaujímať. Kým som sa dostal k výsledkom to trvalo viac, než dlho... ale stálo to za to?

Reálne som sa k fotografiám z tohoto čuda dostal až po dvoch rokoch, a teraz môžem povedať, že môžem iba ľutovať, že som sa k tomu nemal skôr. 

Čo je teda na tom fotení iné?

• Najdôležitejšie je to, že je to naozaj malý stroj, v podstate je to na úrovni o niečo väčšieho kompaktu, ale s tým rozdielom, že je to "full frame". Ako inak, že? :) 
• objektív... Možno niekto bude namietať, že veď to nemá zoom... ale pravda je taká, že u mňa fungujú pevné sklá lepšie, skrátka človek sa viac sústredí na to, čo vidí, a neskúša  čo nemusí. 
• 42mm, ohnisko skrátka tak "akurát", niekde som čítal, že toto ohnisko zvolili preto, lebo je najbližšie k ľudskému oku
• hľadáčik... nie je najsvetlejší, z rangefinder hľadáčikov, ale oproti foteniu na zrkadlovku je to úplne iná skúsenosť, človek vidí scénu inak, manuálne zaostrovanie je oveľa rýchlejšie
• expozimeter... nečakal som, že bude tak presný, ani jedna z fotiek nebola zle naexponovaná... fotil som na prioritu času (prioritu clony nemá, ale veď nakoniec sa to dá dorovnať časom)
• retro... je niečo, čo dnes letí aj vo fototechnike, ale z tohoto kúsku to retro viac než sáka, veď to je stroj ktorý má cca 40 rokov
• najdôležitejšie, veľkosť a váha, a nakoniec aj cena ho predurčuje na to, aby ho mal človek stále pohodený niekde pri sebe, a najlepší fotoaparát je ten, ktorý máš práve pri sebe, keď ho potrebuješ